Bio-neuropsycho-sociálny sexuálny vývoj referenda

Autor: Igor Vozár | 7.2.2015 o 2:45 | (upravené 7.2.2015 o 3:31) Karma článku: 4,10 | Prečítané:  736x

Na Slovensku sa uskutočni referendum.Asi neplatné. Neznamená to, že diskusia na vybrané témy nebola užitočná, ale odborná spoločnosť sa debaty, žiaľ, de facto nezúčastnila..Mienkotvorný slovenský zdravotnícky týždenník neuverejnil ani jeden článok na túto tému. Prinajmenšom sa však otvorili témy, ktoré boli v našich končinách doteraz napohľad tabu. Prevládal hlas laikov, ktorých názor je legitímny.

Previazanosť homo a heterosexuálnych vzťahov sa časom stala realitou. Máme naviac socialistickú vládu, ktorá sa téme paradoxne vyhýba. Celospoločenský konflikt jednoducho presiahol hranice 4 % účastníkov gay prajdu, 400 tisíc ľudí chcelo referendum. Slovom dobiehajú nás témy, ktoré už má vyriešené väčšina vyspelého sveta. V Dánsku sú registrované partnerstvá od roku 1989. Následovalo Nórsko, Švédsko, Grónsko, Island, Holandsko, Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Fínsko,Nemecko, Portugalsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Nový Zéland, Tasmánia, Spojené kráľovstvo, Androra, Česko, Slovinsko, Maďarsko, Taliansko a Rakúsko.

Existujú analýzy a konkrétne kazuistiky, ktoré porovnávajú výsledky spolužitia deti v homo na jednej a hetero rodine na druhej strane, so všetkými radosťami aj starosťami, ktoré tieto zväzky prinášajú. Heterosexuálnych manželstiev je viac ako registrovaných partnerstiev a im podobných vzťahom, preto je problém vypuklejší na strane „tradičnej rodiny“. Z toho pramení pravdepodobne nervozita, ktorá u nás zdá sa vyústila v referendum. Faktom je, že homo rodiny však nie sú tiež bez problémov. Ani sebelepšia garancia ľudských práv a slobôd nezaručí bezproblémový chod parterského zväzku, o to viac ak vychovávajú dieťa. Vzťahy plné lásky a obety ale nepochybne existujú na oboch frontoch. .  

 Nervozita z homosexuality na Slovensku pramení v tradičnom vnímaní našej sexuality, ktorej sa, priznajme sa,  bojíme. Hoci je schopnosť genitálnej reakcie u človeka prítomná údajne od skorého detstva. Nestojí otázka, tak, či je sexualita vrodená alebo nie. Je dokázané, že bio-psycho-sexuálny vývoj prebieha už v ranom štádiu embrya, kedy dochádza v interakcii s génmi rodičov k diferenciácii dôležitých štruktúr pre neskorší pohlavný život. Vieme, že penis a vagina potomka sú výsledkom chromozómami definovaného prirodzeného vývoja fenotypu. Ten je však iba jednou zo súčastí pohlavnej diferenciácie jedinca. V tomto kontexte chápem ako veľmi zjednodušené vnímanie reality v zmysle: máš penis, oženíš sa a budeš plodiť deti. Alebo si žena, budeš rodiť deti. Sebemenšia hormonálna výchylka a s tým súvisiaca odchýlka  v ranom alebo neskoršom vývoji centrálnej nervovej sústavy plodu alebo neurohumorálnej regulácie majú zásadný vplyv aj na jeho budúci sexuálny život.

Príslušnosť k určitému pohlaviu sa vytvára na úvod najmä podľa zdedených, „fetálne-gonadálnych“ faktorov vnútromaternicového vývoja. Definitívne formovanie prebieha v každej minúte gravidity aj ďalej po pôrode v interakcii s vplyvmi vonkajšieho prostredia. Inými slovami, niekto je proste už pri narodení gay alebo heterosexuál alebo sa ním skôr či neskôr zo/stane...

 

Pridané funkcie ako sexuálna indentifikácia, rola, preferencia a správanie sú totiž súčasťou ďalšieho  neuropsychoanalytického modelu. Zjednodušene povedané nadstavbou toho či má dotyčný subjekt ten alebo onen pohlavný orgán. V postnatálnom štádiu zohráva aj v tomto smere dôležitú úlohu tzv.koncepcia sebaobrazu, ktorá sa vytvára v procese sociálneho a kognitívneho učenia. Sociálne učenie je proces, pri ktorom je správanie usmerňované svojimi dôsledkami na základe odmien a trestov.Pri učení kognitívnom je reakcia vedome organizovaná na základe daných kategórií  s ktorými je jedinec konfrontovaný počas života. V konečnom dôsledku si takto vedome aj podvedome budujeme schopnosť sexuálneho vzrušenia, dosiahnutia orgazmu a satisfakcie ale hlavne pocit zamilovanosti a erotické fascinácie sexuálnym objektom

 

Vonkajším prejavom pohlavnej identity- zdedenej či získanej - je ďalší faktor : sexuálna rola.Spomínané konštitučné faktory, ale aj kultúrno-spoločenské vplyvy, sprostredkované predovšetkým – viac hetero ako homo- rodinou rozhodujú tiež o tom, či bude jedinec heterák, gay alebo lezba a pod. Práve rodičia sú pre deti hlavnými identifikačnými osobnosťami, dôležitými pre rozvoj adekvátnych vzorcov správania, postojov k druhému pohlaviu, ale nie len sexuálnych.. Nemenej  dôležité je, že v školskom veku sa k rodičovskému vplyvu pripája aj vplyv rovesníkov a iné kultúrno-spoločenské prvky.

Faktom navždy zostane, že muž a žena plodia deti a tak vzniká tradičná rodina. Neznamená to však, že súhra bio-neuropsycho-sociálnych aspektov nevytvorili aj iný model ľudského spolužitia, ktorý je realitou na tejto Zemi od nepamäti. Otázkou celospoločenského konsenzu zostáva do akej miery budú aj tieto formy ľudskej koexistencie akceptované. LBGTI ľudia nepriaznivý určitý demografický vývoj určite nespasia. Z tohto pohľadu spočíva zodpovednosť naozaj na tradičnej rodine. Presne tak ako to vymyslel Darwin. Neznamená to ale, že prínos tej ktorej komunity je pre spoločnosť á priori menší. Naopak. Výsledok všeľudového hlasovania snáď dá vede veľa  za pravdu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?